Blog

Vedeli ste že? … Pyramídy

Pyramídy. Snáď každý o nich počul, každý ich videl aspoň na fotografii alebo vo filme. Stali sa synonymom Egypta. Hoci pyramídy sú aj na iných miestach sveta (a ako sa poslednou dobou ukazuje, na viac, než sme si mysleli), tie egyptské sú určite najznámejšie.

V Egypte je pyramíd celkom veľa (podľa posledných údajov 96), niektoré sú pomerne zachovalé, z iných zostali len ruiny. Najnavštevovanejšie sú však 3 pyramídy v Gize, na predmestí Káhiry.

Najväčšia zo všetkých je tzv. Veľká alebo tiež Cheopsova či Chufuvova pyramída. Pôvodne bola 146,5 metrov vysoká, dnes je kvôli zubu času a najmä „vďaka“ ľudským aktivitám zhruba o 10 metrov menšia. Rovnako tak základňa sa zmenšila z 230,38 metra na 227,5 metrov, pretože chýba pôvodné obloženie z bieleho lešteného vápenca. Stavbu tvorí na 2,3 milióna kvádrov, z ktorých väčšina váži okolo 2,5 tony. Okrem vápencových kvádrov sú však v vnútri pyramídy tiež žulové bloky s hmotnosťou 40-70 ton, ktoré boli vyzdvihnuté až do výšky 70 metrov. Vnútri stavby sú ďalej nepravidelne rozmiestnené komory naplnené pieskom, slúžiace pravdepodobne k rozloženiu tlakov. Vďaka tomu je pyramída stabilná aj pri zemetrasení. Celková hmotnosť stavby sa odhaduje na viac ako 6 miliónov ton.

O Veľkej pyramíde sa všeobecne tvrdí, že je to hrobka faraóna Cheopsa (Chufua), ktorý ju nechal postaviť v období svojej vlády v rokoch 2 551 – 2 528 pr. N. L. V skutočnosti nič z toho nie je isté. Spochybňovaný je nielen vek pyramíd, ale aj ich účel. Nemáme totiž presvedčivý dôkaz, že pyramídy naozaj slúžili ako hrobky, a ak áno, či sa tak nestalo až dodatočne, stovky alebo dokonca tisíce rokov po ich vzniku. Navzdory častému laickému presvedčeniu, tu nikdy neboli nájdené žiadne múmie (tie pochádzajú väčšinou z pohrebiska v Údolí kráľov). Tzv. faraónov sarkofág bol objavený prázdny, bez veka a bez známok predchádzajúceho porušenia, už pri prvom prieniku do pyramídy (v roku 820 n. l.), preto sa špekuluje, či je naozaj sarkofágom. Niektorí vedci na základe geologických a ďalších výskumov tvrdia, že pyramídy v Gíze môžu byť staré až 10 tisíc rokov. To by však znamenalo, že doterajšie teórie o histórii ľudstva sú neplatné, a preto sa väčšina klasických egyptológov takýmto tvrdením bráni.

Podobne je tomu u ďalších dvoch gízských pyramíd. Tzv. Chefrénova (Rachevova) je vysoká 136,6 metra (pôvodne 143,5 m) a na jej časti sa ešte zachovali pozostatky pôvodného povrchu. Najmenší z trojice je s 66,45 metrami pyramída nazývaná Menkaureova. Okrem týchto troch sa v Gize nachádza ešte niekoľko drobnejších „satelitných“ pyramíd. V žiadnej z nich sa však po akýchkoľvek pozostatkoch či telách zomrelých nenašli ani stopy.

K záhadám patrí rovnako zložitý systém miestností a chodieb vnútri pyramíd aj v ich podzemí. Na čo napr. slúžili úzke šachty? Jedni tvrdia, že k vetraniu alebo astronomickým pozorovaniam, podľa iných išlo o cesty pre faraónovu dušu. Ale prečo by potom boli šachty zaslepené, ako ukazujú posledné výskumy? Aby nebolo záhad málo, rozmiestnenie pyramíd zodpovedá vzhľadu súhvezdia Orion na oblohe – ale pred 10 tisíc rokmi … A čo ešte len Sfinga?

Ak sa budete chcieť na pyramídy pozrieť, nepočítajte s tým, že na to budete mať pokoj. Mieri sem obrovské množstvo turistov, navyše sa vám budú neustále ponúkať rôzni samozvaní sprievodcovia, dohadzovači výletov na ťavách, predavači suvenírov atď. Nenechajte sa však rušiť a vychutnajte si monumentalitu stavieb, ktoré už po tisíce rokov vrhajú znepokojujúci tieň na naše poznatky o vlastnej minulosti.

Tipy na dovolenkové destinácie v Egypte nájdete aj tu. Teraz dokonca aj za veľmi priaznivé ceny.

Pridať komentár

Click here to post a comment

Prihláste sa k odberu noviniek

Hrajte o 3 tablety iPad 2


Zadajte nasledovné udaje a automaticky získate predplatné časopisu TRAVELISTA na 1 rok a navyše ste v hre o 3 tablety iPad 2


Kategórie

 
 
WordPress Image Lightbox Plugin