Nový seriál: VEĽVYSLANCI PREDSTAVUJÚ

Ambassador
Rakúsko
Ambassador
Cyprus
Ambassador
Nórsko
Peru

Peruánska kuchyňa – Prajete si morčacie stehienko?

V sprievodcovi sa píše: "Peruánska kuchyňa nesklame ani ten najmlsavejší jazýček, patrí totiž medzi najzaujímavejšie a najchutnejšie kuchyne sveta". Naozaj? No možno to tak je, ale v tom prípade som buď nebol v Peru, alebo som sa nestravoval v tých správnych podnikoch. Popravde som bol totiž trochu sklamaný - nie chuťou, ale pestrosťou pokrmov.

Tento článok píšeme tesne pred koncom našej cesty po Peru, kam sme odchádzali tesne po Štedrom dni. 

Jedlo v Peru by sa dalo rozdeliť asi na dve skupiny – na to, čo by ste mohli jesť, ak ste zvyknutí a ochotní dávať za obedy či večere okolo 300 – 400 € a potom na to, čo jedia miestni. Keďže som typ človeka, čo v prípade, že niekam ide, tak chce preniknúť do skutočného života „domorodcov“ a nie spoznať len turistické pozlátko, volím aj v jedle vždy druhú variantu – stravujem sa s miestnymi. Síce to môže byť v niektorých prípadoch trochu riskantné pre žalúdok a črevá Európana, ale má to svoje výhody. Zistíte, ako chutí pravé Peru a navyše za obed s polievkou, hlavným chodom a nápojom (prípadne zákuskom) dáte niečo medzi 2 až 3 eurami. A ak je podnik plný miestnych, že je problém si nájsť voľné miesto na sedenie, máte zaručené, že sa tam dobre varí. Do kuchyne je dobré radšej nepozerať, človeka by to pravdepodobne od konzumácie len odradilo.

Na ostrove Taquile si môžete pochutnať na pstruhovi so zemiakmi, ryžou a fazuľkami avas

Každý deň to isté

Peru je obrovská krajina a jedlá sa určite v jednotlivých regiónoch líšia, preto nechcem hádzať celú peruánsku kuchyňu do jedného vreca – to v žiadnom prípade. Keďže sme sa pohybovali hlavne v jej južnej časti, môžem zhodnotiť iba tamojšie kulinárske umenie, ktoré sa mi zdá byť chutné, ale trochu strohé. Počas prechádzok miestnymi trhmi môžete oči nechať na množstve plodín, pri každom stánku vás zaujme pestrá ponuka ovocia a zeleniny aj najrôznejšieho exotického korenia. Len zemiakov koľko majú druhov – každá predavačka má pred sebou najmenej desať odrôd zemiakov rôznych farieb a tvarov.

Ponuka ovocia a zeleniny na miestnych trhoch je naozaj pestrá

Keď sme videli, koľko najrôznejších plodín je možné zohnať len na trhu, tak sme boli trochu sklamaní tým, že sme pri návšteve akéhokoľvek tradičného stravovacieho zariadenia boli nútení si vyberať zo stále sa opakujúcich pokrmov. Kurča s hranolkami striedala ryba s ryžou, tuhý hovädzí steak zase rovnako ochutené mäso z alpaky, a ak sa zadarilo, bola v meníčku napríklad aj vaječná omeleta plnená zeleninou, alebo šošovica. Človeka to čas od času donútilo navštíviť niektoré z turistických zariadení, aby si trochu zmenil chute a dal napríklad obyčajné špagety. Mať k dispozícii toľko všelijakého korenia a ingrediencií, dalo by sa predsa vykúzliť veľa rozmanitých jedál.

Špagety so smotanovou omáčkou a avokádom sú skôr pre turistov

Jeden zemiak stačí

V Peru je známych údajne až 5 tisíc druhov zemiakov a nie je sa čo čudovať, pretože práve Peru, konkrétne hornatá oblasť jazera Titicaca je považovaná za domovinu tejto plodiny. Môžete tu vidieť zemiaky veľké i malé, okrúhle aj akési valčeky, v hnedej, ružovej, okrovej, žltej i fialovej farbe. Keď sme miestnym predavačkám povedali, že u nás poznáme dva, maximálne tri druhy zemiakov, tak ich to veľmi pobavilo. Práve zemiaky boli pre nás ale záhadou číslo jedna. Hoci ich v krajine pestujú naozaj vo veľkom, oveľa častejšie sa na tanieri stretnete s ryžou. Akousi peruánskou špecialitou, čo sa týka príloh, je kombinácia oboch – či už si dáte akékoľvek mäso, vždy k nemu dostanete ryžu a vo väčšine prípadov len jeden zemiak, navyše oboje suché, bez akejkoľvek šťavy. Keď si požiadate, že by ste si namiesto ryže radšej dali viac zemiakov, prinesú vám hranolky. Sú síce domáce, ale väčšinou vyprážané na prepálenom oleji. S obyčajnými uvarenými zemiaky sa skrátka nestretnete. Pritom by človek tak rád ochutnal niektoré z menej známych odrôd.

Niekoho možno chuť vyskúšať morča veľmi rýchlo prejde

Zaujímavou a údajne aj veľmi zdravou plodinou, s ktorou sa stretnete tak v Peru, ako aj v Bolívii, je quinoa – ryža s chvostíkom. Ide o nenáročnú a odolnú vysokohorskú plodinu, ktorá je už od nepamäti hlavnou zložkou potravy obyvateľov andskej oblasti Južnej Ameriky. Táto obilnina, ktorej sa hovorí aj „materské zrno“, má vysokú nutričnú hodnotu, obsahuje tiež veľa bielkovín a naopak neobsahuje lepok. Quinoa je dôležitým zdrojom vlákniny, fosforu, železa a horčíka a jej výhodou je ľahká stráviteľnosť. Z quinoa sa v Peru pripravujú polievky, ale hojne sa z nej robia tiež prílohy – akési kaše, ktoré farbou pripomínajú našu sviečkovú omáčku. Quinoa vyniká jemnou, ľahko orieškovou chuťou. Ako som zistil, u nás sa dá bežne zohnať v predajniach zdravej výživy.

Quinoa – ryža s chvostíkom

Morčatá len na slávnostnú príležitosť

Peruánska kuchyňa sa v mäse zameriava hlavne na hydinu či ryby, v menšej miere sa môžete stretnúť s hovädzím alebo lamím mäsom. Bravčové sme síce videli predávať na trhu, ale na tanieri sme sa s ním nestretli. A ak má niekto pocit, že sa v Peru jedia len morčatá, potom je na omyle. Síce sem tam narazíte na špecializované „morčecerie“, kde vám morča zvané „cuy“ pripravia na všelijaký spôsob, ale ako nám sami Peruánci povedali, je to pre nich slávnostné jedlo a dávajú si ho len výnimočne. Pokiaľ si dáte také „cuy al horno“, teda morča pečené v rúre, vyjde vás to pomerne draho – bežne v turistických destináciách zaplatíte okolo 55 solov aj viac, čo je viac ako 15 Eur. Keď si vezmete koľko mäsa na takom morčati je, neviem, či ten chuťový zážitok stojí za to.

Špecializovaná „morčeceria“ v Cuzcu

Oveľa častejšie ako s morčaťom sa u Peruáncov na tanieri objavuje kuracie alebo hovädzie mäso. Jedným z najčastejších jedál je teda kura „pollo“ (pojo) – môže ísť o klasické pečené kura „pollo asado“, z ktorého si môžete rozkázať polku, štvrtku alebo napríklad osminu. Obľúbené je aj „pollo a la plancha“ (Planco), čo je najčastejšie kuracie prso vyprážané na prírodný spôsob na panvici, alebo „pollo a la brasa“, teda kurča na grile. Pomerne často je možné naraziť aj na pokrm zvaný „aji de gallina“ (achi de gajina), ktorý býva prekladaný ako kurča na chilli. Pokrm však nie je tak pálivý, ako jeho názov napovedá. Mäso je akurát naložený v delikátnej omáčke zo žltých papričiek.

Ponuka jedál v lacnejších reštauráciách nebýva najpestrejšia

Jedným z najobľúbenejších druhov mäsa je „Lomo saltado“, čo je hovädzie pripravované na cesnaku, cibuli a niekedy aj chilli. Bohužiaľ, často sa nám stávalo, že hovädzie na tanieri pripomínalo svojou tuhosťou podrážku od topánok. Vzhľadom na to, že v Peru nie je toľko dobytka ako napríklad v Argentíne, nedá sa kvalita steakov v týchto dvoch krajinách porovnávať – peruánske hovädzie nikdy nedosiahne tak skvelú chuť. Okrem hovädzieho sa môžete stretnúť aj s lamím mäsom a dať si „bistek de llama“ (jama), ktorý, keď je dobre pripravený, je veľmi chutný.

Lamí steak chutí výborne

V Peru sa často v jedálňach a reštauráciách stretnete aj s rybami. Samozrejme, že v pobrežných oblastiach je ich ponuka oveľa bohatšia, než vo vnútrozemí. Najčastejšia a tiež najlacnejšia ryba je pstruh, španielsky „Trucha“ (truča), ktorý je podávaný prevažne v úprave „Trucha a la plancha“, takže vyprážaný na prírodný spôsob. Peruánskym národným jedlom je však „ceviche“ (seviče), čo sú surové morské plody alebo ryby marinované v limetkovej šťave a chilli papričkách. Servírujú sa s cibuľou, kukuricou a studenými zemiakmi. Na ceviche sa špecializujú prevažne reštaurácie v Lime. Túto pochúťku som však nemal šancu vyskúšať a nie som si istý, či by som na to mal odvahu.

Sopa de casa, alebo polievka „čo dom dal“

Polievka je grunt

Polievky vedia Peruánci pripraviť výborné. Najlepšie sú polievky typu „čo dom dal“, ktorým sa hovorí „sopa de casa“. Sú plné zeleniny, ako je kukurica, mrkva a nechýba ani quinoa na zahustenie. Zaujímavou zložkou týchto polievok sú tiež svetlo zelené fazuľky „avas“, ktoré chuťou pripomínajú hrášok. Okrem toho, že sa pridávajú do polievok, sú avas tiež vyprážané a solené a Peruánci ich jedia asi ako my chipsy alebo oriešky. Pokiaľ si polievku sopa de casa dáte v niektorej z miestnych jedální, nesmie vás zaskočiť, že občas dom dá napríklad aj slepačie nožičky a pod.. Ďalej je veľmi obľúbená polievka priamo z quinoa, zeleninová polievka „sopa de verduras“ a stretnete sa aj s kuracím vývarom. U týchto polievok máte zaručenú čerstvosť, väčšinu ingrediencií majitelia reštaurácií nosia zo svojich záhradiek. Druhou skupinou polievok sú tzv. krémy (cremas), môžete si dať napríklad špenátovú, špargľovú či šampiňónovú krémovú polievku. Tu sme sa však niekoľkokrát nechali nachytať a jedli polievku pripravenú zo sáčku. Vždy sa preto radšej pýtajte, či je polievka varená z čerstvých surovín.

Polievky v Peru sú chutné a výdatné

Ďalšie dobroty

Peru je domovinou nielen zemiakov, ale aj kukurice „choclo“ (čoklo), ktorá je doslova všadeprítomná. Je základom peruánskeho jedálnička a nevyhnutnou súčasťou pri príprave mnohých pokrmov. Síce sú na mnohých miestach vidieť sušené kukurice najrôznejších farieb, ako napríklad čierna či tmavo fialová, ale na jedlo si kúpite vždy iba žltú. Nebojte sa pouličných statkárov, ktorí predávajú klasickú varenú a posolenú kukuricu – vyjde na pár centov a dokáže dobre zasýtiť. Zoženiete tiež kukuricu pečenú v klase, alebo dusenú v masle a syre – „choclo con queso“.

Niekde sa musíte uspokojiť s málom – suchá ryža priklopená vaječnou omeletou s hranolkami

Veľmi obľúbeným predjedlom je plnené avokádo nazývané „palta rellena“ (rejena). Do polovice avokáda sa naplní zmes z cibule, paradajok, vajec, kuracieho mäsa (prípadne tuniaka) a majonézy. Ide o veľmi chutnú a osviežujúci desiatu. Zaujímavým predjedlom je potom tiež „tomate con queso“, čo sú paradajky nakrájané na plátky a preliata teplou syrovou omáčkou.

Pečené morčatá s plnkou

Na zdravie čiže isalud!

Najmä pánov, ktorí sa chystajú do Peru, asi poteší fakt, že peruánske pivo nie je vôbec zlé. Práve naopak. Slovenskí pivári sa tak v tejto juhoamerickej krajine rozhodne nemusia o svoj obľúbený nápoj ochudobňovať. V oblasti Cuzca je najobľúbenejšou značkou piva Cusqueňo, ktoré je považované za národnú pýchu a stalo sa tiež obľúbeným vývozným artiklom. Na fľaši vás možno zaujme reliéf inckých múrov. Ďalším chutným pivom je Pilsen Callao, ktoré je príjemne horké. Zaujímavé je tým, že je k dostaniu v širokej škále pomerne neobvyklých objemov, ako je 680 a 750 ml až po 1,1 liter.

Kukurica patrí medzi základné plodiny v Peru

Tradičným peruánskym nápojom vyrábaným z kukurice je mierne alkoholická chicha (číča), ktorú pôvodní obyvatelia Ánd radi popíjajú. Chicha je často nazývaná juhoamerickým pivom, ale s pivom aké poznáme my, nemá vôbec nič spoločné. Chichu je však možné ochutnať tiež v podobe veľmi chutného a osviežujúceho nealkoholického nápoja zvaného chicha morada. Ak je pripravená z fialovej kukurice, má temne fialovú farbu. Dochucuje sa rozmanitým korením, najčastejšie však škoricou. V Peru existujú špeciálne „chicherie“, čo sú akési domáce výčapy ponúkajúce najrôznejšie druhy chicha.

Pivo Cusqueňa patrí medzi najobľúbenejšie

Peruánci tiež veľa popíjajú čaj z koky, alebo anízový čaj. Milovníci kávy budú v Peru možno trochu sklamaní. Keď si objednáte kávu, donesú vám vo väčšine prípadov iba kávovú trstinu, ktorá sa zalieva vodou. Na stole si fľaštičky s tekutou kávou možno často ani nevšimnete, pretože sa podobá nejakému dochucovadlu. Čerstvú praženú kávu si môžete dopriať len v lepších reštauráciách.

V Peru sa pestuje údajne až 5 tisíc druhov zemiakov

V Peru nesmiete zabudnúť ochutnať tiež Pisco – pálenku vyrábanú z vína, ktorá sa dá piť samotná (ak si trúfate), alebo sa najčastejšie pridáva do kokteilu známeho ako „pisco sour“. Tento drink je naozaj vynikajúci, ale trochu zradný, pretože sa do neho pridáva okrem limetiek, cukru a ľadu tiež surový vaječný bielok, ktorý môže potom zrýchliť váš krok.

Kto má problém s nadmorskou výškou, mal by piť „maté de coca“ – kokový čaj

Ten, kto neochutnal Inca Colu, ako by ani nebol v Peru. Tá sa v krajine objavila už v roku 1935 a dnes je jedným zo symbolov národnej hrdosti. Inca Cola má základ v starom inkskom nápoji, ktorý bol dochucovaný listami z kríka známeho ako železník. Majú osviežujúci aromatickú chuť citrusového charakteru. Hoci sa dnes v Peru dajú kúpiť najrôznejšie zahraničné nápoje typu Pepsi, Fanty, alebo Coca Coly, zostáva Inca Cola najobľúbenejším peruánskym nápojom. Ide o nesmierne sladký, žiarivo žltý nápoj, ktorého chuť by sa dala prirovnať z rozpustenej žuvačke Pedro. Časom však tomuto nápoju prídete na chuť a možno si ho poveziete aj domov – presne tak ako aj my.

Všetky diely seriálu

1. diel: Nazca – keď bohovia maľujú

2. diel: Peruánska kuchyňa – Prajete si morčacie stehienko?

3. diel: Machu Picchu - splnený sen

4. diel: Pisac - malý brat Machu Picchu (pripravujeme)

BONUS SERIÁLU - Video


Záverečné poďakovanie

Ešte by som rád poďakoval partnerovi webstránky TRAVELISTA – spoločnosti British Airways, ktorá nám poskytla letenky do tejto destinácie a mohli sme si takto vychutnať aké je to letieť na druhý koniec sveta v 1. triede tak renomovanej značky.

Kľúčové slová:


Prihláste sa k odberu noviniek a vyberte si sami frekvenciu zasielania.

Pridať komentár

Click here to post a comment

Kategórie


Prihláste sa k odberu noviniek a vyberte si sami frekvenciu zasielania.

WordPress Image Lightbox Plugin
(adsbygoogle = window.adsbygoogle || []).push({ google_ad_client: "ca-pub-5594595883606088", enable_page_level_ads: true }); /* ]]> */